Boľševické maniere pri odpočúvaní?

Správy o odpočúvaniach predkladané do parlamentu sú nejasné, evidencie žiadne!

Dátum: 10.12.2013, o 15:45h, Autor: Lenka Dale

Diskreditácie, manipulácie, kšefty so štátnymi odpočúvaniami

Z krátkodobej pamate vyberáme:

• Nicholson telefonuje s mafiánom a chodí s ním na čaj.
• Lipšic píše poriadne intímne esemesky inej ako vlastnej žene

Fíha - dá sa virtuálne zhíknuť. Realita je taká, že novinár Nicholson dáva trestné oznámenie kvôli úniku jeho súkromnej konverzácie - s mafiánom na čaj chodiť musí, keďže je to jeho práca. Lipšic reaguje, že s jeho esemeskami sa poriadne manipulovalo. Toľko k pokusom o diskreditáciu.

Rôzne prepisy telefonátov a esemesiek s jediným cieľom - pokúsiť sa zdiskreditovať - sa šíria v nepravidelných, ale dosť častých intervaloch. Koľko prepisov a nahrávok sa šíri neverejne a za akými špinavými účelmi je ťažko odhadovať - ľudia na polícii pokusy o vydieranie cez prepisy vôbec nenahlasujú… Koľkí poslušne plnia príkazy kvôli odpočutej súkromnej konverzácii tiež ťažko povedať. Koľkí za ňu koľko zaplatili - tiež ťažko povedať... Jednoducho povedané - manažér firmy radšej spraví iné rozhodnutie ako mal v úmysle, len nech sa jeho žena nedozvie o mimomanželskom extempore. Napríklad. O kšeftoch s nahrávkami nám veľmi v krátkosti povedal bývalý IT zamestnanec jednej spoločnosti. “Vyhodili ma, lebo som sa na tom odmietol podieľať. Mal som prístup k dátam, odmietol som umožniť prístup iným,” povedal pred odchodom za prácou mimo Slovenska. Trestné oznámenie však nepodal. A presne kvôli takému prístupu všetkých zainteresovaných je stav aký je a nič sa nezmenilo ani po prevalení odpočúvania novinárov pred voľbami 2012, keď mali všetci politici plné ústa nápravy a zriadenia kontrolného úradu.

M. Fedor: “Bohužiaľ, ľudia sa sústredia na obsah, nie na porušenie zákona.”

Sme tam kde sme vždy boli - nemáme rešpekt k vlastnému súkromiu. Pritom revolúcia v roku 89 nebola len o vycestovaní do Rakúska, ale hlavne o práve na slobodu. Verejnosť však napriek tomu nedokázala vytvoriť tlak na kompetentných, aby boli zásahy do najcitlivejšej oblasti - do súkromia, - možné len na základe vážneho dôvodu. A tak sa zaznamenávajú hovory aj naďalej bez poriadneho kontrolného mechanizmu, vynášajú sa dokonca von a keď nie sú práve použité na pokus o verejnú diskreditáciu, sú cenným artiklom a dobrý dôvod na vydieranie. Ako hovorí Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS): “Či je to veľa alebo málo, ide skôr o štátom získavané údaje, ktoré sú zneužívané a predávané.”

Jeden z politikov, ktorý vypracovával politicky neúspešnú novelu zákona smerujúceho k ochrane súkromia, Martin Fedor (SDKÚ-DS) hovorí: “Neviem odpovedať na otázku, či sa s informáciami získanými informačno-technickými prostriedkami obchoduje. Bohužiaľ je očividné, že ich úniky na verejnosť sledujú obyčajne politické ciele. Úniky odposluchov považujem za neprijateľné. Bohužiaľ, vždy keď k nim dôjde, politická a mediálna pozornosť sa sústredí výlučne na ich obsah, a fakt, že došlo k hrubému porušeniu zákona zverejnením utajovanej skutočnosti, sa akosi bagatelizuje.”

Správy sú (existujú) a nie sú (nedozviete sa skoro nič)

Súkromie je základným právom každého človeka - presne preto musí SIS, Polícia, VOS aj Finančná správa odovzdávať do NR SR informácie o odpočúvaní. Lenže - zo správ sa veľa nedozviete a kontrolný mechanizmus neexistuje.

Čo v správach okrem základných údajov o počte odpočúvaní nie je? Napríklad:

• Prečo boli odpočúvania vôbec realizované?
• Kvôli akému druhu podozrenia?
• Koľko tieto odpočúvania štát stáli?
• Ktorí sudcovia najčastejšie povoľovali odposluchy?

Všetko bez odpovedí. Ale - dozviete sa, že ani raz za 5 a pol roka nikto neodpočúval nelegálne…

Celá tabuľka je TU!

Z dostupných dát GINN aspoň vyrátal, koľko odposluchov pripadá podľa týchto správ na 100 000 obyvateľov. Čísla Slovenska sú v porovnaní so zvyškom Európy, kde najviac štátov malo menej ako 10 odpočúvaní na 100 000 obyvateľov - veľmi vysoké. Minulý rok sa odpočúvalo 34 zo 100 000 obyvateľov, rok predtým to bolo až 47! Keď to porovnáme s USA - v roku 2012 odpočúvali Američania 1 zo 100 000 ľudí. A na rozdiel od Slovenska majú presne určené aj kvôli čomu.

Ak patríte po kauze “Snowdan” ku skeptikom, tu je odpoveď, prečo to spolu nesúvisí: “Edward Snowdan je v inom režime, toto sú odpočúvania viažúce sa na konkrétne osoby,” hovorí Gabriel Šípoš z TIS.

Tabuľka odpočúvaní na Slovensku

V tabuľke dávame do pozornosti riadok číslo 3 - odpočúvania, ktorými sa nenaplnil zákonom uznaný účel a cieľ. Tam sú ľudia, ktorí boli odpočúvaní neoprávnene a ich spisy mali byť skartované. Sú to stovky prípadov… A títo ľudia o tom majú právo vedieť. .. Aká je šanca, že na to prídu? Možno ste medzi nimi aj Vy… GINN prinesie odpoveď už čoskoro!

Dátum: 10.12.2013, o 15:45h, Autor: Lenka Dale